Dážď bez dúhy - Časť I.

28. května 2010 v 21:02 | Hayle |  Dážď Bez Dúhy
 Predslov
Príbeh dvoch sestier Angeline Genevieve a Claudette Joyce sa odohráva v minulosti, v roku 1962 vo Francúzsku. Postupne odhaľujú rodinné tajomstvá a na úteku pred minulosťou sa dozvedajú mnohé veci, práve pred ktorými utekajú..Dúfam že sa Vám príbeh bude páčiť.


I.
V tieni koruny stromu zaspieval vták. Netušila, či to bola pinka alebo len drozd. No vždy si predstavovala že v deň jej narodenín jej spieval slávik. Clay s otvorenými ústami pozerala na horiace sviečky na torte. Oslavy narodenín vždy oslavovali len spolu ako rodina. Občas svojim rovesníčkam závidela tie nablýskané oslavy so všetkými tými balónikmi, klaunmi a s plným domom kamarátok ktoré veselo poskakujú. Oni vždy na záhradu vytiahli gril, usadili sa pri drevenom stolíku, rozprávali sa zatiaľ čo ich ocko griloval kura.
Modré, ružové, žlté. V duchu si vybavila farebné ozdoby z marcipánu na jej narodeninovej torte, hneď vedľa veľkého nápisu " Všetko Najlepšie Angeline Genevieve Faitfax".
Svet sa zdal byť neskutočne jednoduchý. Mala strechu na hlavou, peniaze, dobrú školu ale hlavne svoju rodinu. Mali vtedy všetkého veľa. Nechutne veľa. Oblečenia, jedla, všetkého. A šťastia ešte viac. No to nikdy netrvá dlho. A presne to si v ten deň priala, keď sfukovala sviečky. Aby sa ich šťastie nikdy neskončilo.
"Priania sa nevyplnia ak ich niekomu prezradíš." Angela sa strhla. Pozrela vľavo, sedel tam starý muž opretý o stenu a ruku mal položenú na magnetofóne. Bola to len pieseň. Taká, akú spievajú ženy v tých drahých podnikoch okolo ktorých s Claudette prechádzajú keď chcú ísť skratkou ku rieke. Vždy sa tadiaľ musia ponáhľať, keď sa zotmie neprechádzajú tadiaľ vôbec. Páchne to tam tabakom a vínom. Muži na nich často pokrikujú a ženy v krikľavo červených šatách sa po ich boku smejú s pohárikom v ruke. Mala rada smiech, rada počúvala ako sa niekto smeje, ale tento smiech sa jej nepáčil. Nebol veselý, bol posmešný a provokatívny. Popohnala Clay dopredu, vyzerá to, že sa schyľuje k búrke. Mračná sa sťahovali a vtáky lietali nízko na oblohe, splašene, každý iným smerom. V diaľke sa mihol blesk. Dúfala, že trafil do cieľa. Vyzeralo to, že sa blysol nad mestom Le Mans, tam kde predtým bývali. Dúfala, že trafil presne tam. Presne do ich štvrte, domu. Tam kde sa to všetko odohralo. Ten dom ktorého steny toho videli tak veľa, a tak málo mohli prezradiť. Všetko to začalo mamou. Čoraz častejšie ju vídavala sedieť na posteli s trasúcimi sa rukami a škatuľkou tabletiek v rukách. Raz večer keď prechádzala okolo spálne, nechtiac si vypočula rozhovor mamy s otcom.
"Pauline, ja to už jednoducho nezvládam." Pauline? Nie, jej mama sa volá Blanche! Blanche Anette Faitfax. Potichu sa pritisla bližšie k dverám.
"Ak sa nedáš rýchlo dokopy, ja... Zavolám doktora! Najlepšieho v meste, nie v meste, môžem zvolať lekárov z celej.."
"Prestaň. Zvládnem to, zvládla som to vtedy, zvládnem to teraz. Zhasni, potrebujem odpočívať." Ockove kroky sa približovali k dverám. Chcela sa čo najrýchlejšie vrátiť do izby, no namiesto toho tam zostala stáť ako prikovaná. Zadržala dych a srdce sa jej rozbúchalo od strachu keď si predstavovala, čo by ocko urobil keby ju prichytil načúvať. Namiesto stláčania kľučky však počula šťuknutie vypínača a ockove kroky naspäť do postele. Potichu sa rozbehla do izby a hodila sa na posteľ. Myšlienky jej bezhlavo vírili hlavou, nevedela ten prúd zastaviť. Bola to jej prvá noc, ktorú prebdela.
Udalosti po tej noci nabrali rýchly spád. Ocko ich poslal na dva týždne k babke Ludivine na sever Francúzska. Keď sa Angeline aj so svojou mladšou sestrou Clay vrátili, mamu vídavali len pri raňajkách. Zišla dolu, sadla si za stôl a chvíľu sa bez slova vŕtala v jedle. Prestala sa líčiť, jej vlasy stratili lesk, vyrastali jej šediny a tmavé kruhy pod očami len zvýrazňovali to, aká je jej pokožka bledá a sinavá. Keď ju takú videli po návrate prvý krát, Claudette použila svoj obľúbený výraz keď ju niečo ohromilo - otvorila ústa. Ann ju nasledovala. Neprehovorila s nimi, občas sa na nich zahľadela, v jej pohľade Ann nenašla nič. Vlastne našla. Prázdnotu. Boli mŕtve, občas sa jej zreničky rozšírili, vtedy sa prudko strhla alebo obzrela niekam za seba. Nevychádzala z izby. Postupne začala Angeline svojej sestre Clay nosiť aj raňajky do izby, pretože z mamy začínala mať strach. Bála sa jej a vždy sa rozplakala keď mama znenazdajky zhodila zo stola pohár alebo sa príliš prudko strhla a pohľadom plným šialenstva sa na Clay zahľadela. Angeline často chodievala za otcom a pýtala sa na mamu. Zakaždým jej len odpovedal, že je len chorá, chodia za ňou doktori, berie lieky, bude v poriadku. Jej sa ale v poriadku rozhodne nezdala byť. A bolo to zo dňa na deň horšie.
Raz keď kráčali s Claudette domov zo školy a pozorovali veveričky, skákajúce z vetvy na vetvu, v diaľke, pri bráne ich domu zbadali auto. Nebolo to ockove auto. Toto auto bolo biele a veľké. Claudette ešte nevedela čítať, ale Ann vedela. Vedela že pred ich domom neparkuje zmrzlinové auto, bola to polícia. Keď podišli bližšie, za veľkým bielim autom stálo ešte jedno, biele auto. Záchranárske. Angeline zovrelo hrdlo a stisla Clayinu ruku ešte pevnejšie až kým nevykríkla od bolesti. Po čele jej stekali kropaje nervózneho potu, ruky sa jej triasli a nechcela ísť bližšie, nechcela vedieť čo sa stalo, rada by zakrútila kolieskom času, vrátila sa na začiatok ulice a pred domom by nestálo žiadne auto okrem ockovho cadillacu. Lenže to nebolo možné, presne ako to jej želanie, ktoré si priala v deň jej ôsmich narodenín..
-------------pokračovanie nabudúce-------------

 


Komentáře

1 Denda :) .. ♥ Denda :) .. ♥ | Web | 29. května 2010 v 16:41 | Reagovat

To je normálne písané ako kniha :) Hneď sa idem dať na čítanie! Už sa neviem dočkať :D..
Uff. Dosť husté. Z teba je zas nádejná spisovateľka :) Nemala jej mama rakovinu, alebo také niečo? To asi nie. Veď uvidím ;) Ako často budeš dávať diely? Keď budeš mať chuť..? :)

2 Borrie Sweet Borrie Sweet | Web | 29. května 2010 v 21:30 | Reagovat

wow, to si ma teda prekvapila tou poviedkou :] nevedela som, že píšeš... francúzsko, 1962? to znie zaujímavo, som fakt zvedavá, čo si vymyslela a názov to má tiež super, taký poetický... :] celé som si to prečítala a počítam, že je to zatiaľ taký úvod :] páčilo sa mi to a som zvedavá, ako to bude ďalej :]

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.